Preži leto inak!
Evanjelická diakonia v spolupráci s Diakoniou Mitteldeutschland každoročne organizuje pre slovenských mladých záujemcov akčné leto v nemeckých diakonických zariadeniach, nazvané SommerAktiv. Aj toto leto 2017 sa pre niektorých odvážnych mladých ľudí nieslo v zmysle dobrovoľníctva. Pre každého má takáto skúsenosť iný význam, prináša iné hodnoty, zážitky. Preto sme sa chceli dozvedieť, čo prinieslo leto v nemeckých diakonických zariadeniach do životov tohtoročných dobrovoľníkov, respektíve dobrovoľníčok: Lenky, Danky, Ley, Lýdie, Anity, Mišky, Pavlínky.
Opýtali sme sa ich a prinášame Vám pohľad do ďalšieho akčného leta:
1. Ako ste sa dozvedeli o možnosti dobrovoľníckeho programu SommerAktiv?
Anita: Prostredníctvom reformovanej cirkvi.
Lea: Duchovný správca Evanjelického kolegiálneho gymnázia (škola, ktorú navštevujem) zdieľal plagát, ktorý popisoval možnosť zúčastniť sa projektu Evanjelickej diakonie: SommerAktiv 2017.
Lenka: O možnosti stráviť toto leto v Nemecku som sa dozvedela v škole na prezentácii tohto programu.
2. Čo vás motivovalo zúčastniť sa tohto programu?
Lea: Veľkou motiváciou bolo zlepšiť sa v nemeckom jazyku a okúsiť a spoznávať Nemecko. Samozrejme páčil sa mi aj fakt, že by som mohla toto leto stráviť prospešne a pomôcť iným.
Pavlínka: Postupne sa moje motivácie obmieňali. Na úplnom počiatku stál záujem o nemčinu, ale keď som si sadla k motivačnému listu a premýšľala nad vlastnými cieľmi, primárnou motiváciou bolo zistiť to, o čom dobrovoľníctvo v sociálnej službe vlastne je. Chcela som rozviť seba ako osobu tým, že budem dávať. V skutočnosti som oveľa viac prijala, než dala.
Danka: Mala svoj dva motivátory a to stať sa lepším človekom a zlepšiť si nemecký jazyk.
3. V akom diakonickom zariadení ste počas leta boli a čo bolo vašou náplňou práce?
Anita: Pracovala som v diakonickom zariadení pre seniorov Mechterstӓdt a moja práca bola rôznorodá. Robila som raňajky, večere; varila kávu; chodila na prechádzky s klientami; hrali sme spoločenské hry; pomáhala som pri kŕmení; pri kúpaní; sprevádzala som klientov na výletoch, napríklad v ZOO,...
Lýdia: Bola som v škôlke pri 1-2-ročných deťoch. V podstate sme im pomáhali s čímkoľvek bolo treba, hrali sme sa s nimi, prebaľovali, uspávali. V piatky sme zasa pracovali manuálne. Niekedy to bolo viac o kreativite (vystrihovanie krídelok pre anjelikov, práca s hrnčiarskou hlinou...) inokedy sme renovovali záhradný nábytok.
Danka: Počas leta som pracovala v chránených dielňach pre postihnutých ľudí. Pomáhala som v dvoch montážnych dielňach a vykonávala rôzne aktivity. Napr. zmotávala drôtiky do vrecúšok, vážila/lepila/balila škatuľky s hmoždinkami, kontrolovala prácu po postihnutých ľuďoch, balila adventné kalendáre pre psov . Veľmi som bola spokojná s prácou a hlavne s ľuďmi, s ktorými som mohla spolupracovať.
4. Strávili ste sedem týždňov v nemeckom prostredí. Môžete sa s nami podeliť o nejaký zážitok, na ktorý budete dlho spomínať?
Lýdia: Zážitkov bolo veľa. Vtipné pre mňa bolo, keď sa v škôlke našli dvaja malí zaľúbenci, a chlapec nechcel dať dievčatku pusu. Ona ho chytila za golier a pusu mu aj tak dala. Veľký umelecký zážitok pre mňa bol koncert (J.S.Bach – Omša h-mol) viac ako 100 členného zboru z USA, spolu s menším orchestrom a 4 sólistami. Žiadna nahrávka nedokáže zachytiť tie vibrácie a súzvuk hlasov a tónov, ktoré preniknú celého človeka.
Lenka: Veľmi dlho budem spomínať určite na to, ako sme tam chodili každé ráno, na siedmu do práce. Podstatné je, že na bicykli. Nie, že by som sa vyhýbala športu, ale žiadna cyklistka tiež nie som. Alebo som aspoň pred letom nebola. :D Kamarátky doma mi so smiechom predpovedali, že budem ako Sagan. Naozaj to bolo veľmi vtipné, hlavne naša prvá cesta, keď som iba nebezpečne manévrovala za pani predo mnou a občasne zhíkla. Ale pravdupovediac, úplne som si nakoniec bicyklovanie obľúbila!
Miška: Veľmi ma zobralo, že som tam viac lásky prijala ako dala. Cítila som vďačnosť a radosť za každý úsmev, ktorý sme rozdali. Najpamätnejšia je pre mňa jedna pani, ktorá si takmer vždy, keď som k nej prišla, privinula moje ruky k tvári, pevne ma držala a usmievala sa :) Cítila som, že je dôležité, že som tam, lebo ma niekto potrebuje a dokážem mu pomôcť svojou prítomnosťou :)
5. Čo vám tento pobyt priniesol?
Danka: Veľmi sa dotkli môjho srdca postihnutí ľudia, s ktorými som mala možnosť pracovať. Preukazovali mi veľa lásky a prijatia, čo zo mňa, človeka, ktorý nemal rád fyzicky kontakt, spravilo človeka, ktorému začalo byť príjemné objímanie. Uvedomila som si tam aký význam má práca s takýmito ľuďmi. Cítila som veľkú Božiu milosť a Jeho priazeň celý čas. Stretla som veľa skvelých ľudí, s niektorými sme stále v kontakte a plánujeme aj ďalšie stretnutia. Mohla som lepšie spoznať nemeckú kultúru aj pocestovať po regióne, v ktorom žil a pôsobil Martin Luther.
Lenka: Veľmi veľa! Od spoznania inej kultúry a nových miest, až po varenie ryžových rezancov. :) A medzitým aj samozrejme nové priateľstvá, na ktorých mi veľmi záleží. Ale naučila som sa aj, že na tom ako vyzerám až tak nezáleží, že je možné, aby som bola dochvilná (:D to sa vážne v Nemecku naučíte!), viac chápať a ľúbiť aj odlišnejších ľudí, byť trpezlivá, byť pozitívnejšia k životu, ale aj k sebe samej. Prijímať ľudskú štedrosť a veľmi ma to inšpirovalo aj byť sama takou. Nemecký čas ma veľmi učil aj pokore, a taktiež, aká je rodina vlastne dôležitá. Uvedomila som si aká som za nich vďačná. Mám úžasné šťastie, že som sa narodila zdravá a mám všetko čo potrebujem a chcem pomáhať tým ľuďom, ktorí toto šťastie nemajú.
Lýdia: Spoznala som veľa nových ľudí a získala aj nových kamarátov. V niektorých veciach mi tento pobyt zmenil doterajší pohľad na svet, či prinútil sa zamyslieť nad vecami, ktoré som predtým neriešila.
Lea: Je toho mnoho. Nove zážitky, priateľstvá, nové oblečenie :D, spoznala som viaceré mestá, aspoň aké také spoznanie starostlivosti o deti, spoločne strávený čas so sestrou a pod. Taktiež sa mi tam podarilo duchovne načerpať.
Pavlínka: Vyskúšala som si prácu, ktorá má zmysel. Bola som obklopená skvelým tímom ľudí, ktorí ma viedli a postupne ma zaučovali. V rámci tímu vznikli výnimočné vzťahy, bez ktorých by to nebolo ono. Ani bez správnej kamarátky by to nebolo ono. Ešte viac som si upevnila režim, stravovací i duchovný. Zlepšila som si nemčinu. Nepremárnila som ani minútu času za celý pobyt. Cítila som sa šťastná, potrebná, užitočná. Čo viac som si mohla priať?
Anita: Pobyt bol veľmi príjemný, prinášam si nové zážitky, spoznala som veľa nových priateľských ľudí i nové miesta.
Miška: Bolo toho nevyčísliteľne veľa. Veľa radosti, lásky a pokoja do života, taký nový životný elán:) Uvedomenie si, že moja práca musí mať zmysel, aby ma to napĺňalo. A v neposlednom rade aj super kamarátstvo s mojou kolegyňou a s našou šéfkou. :) Boli to rozhodne najzmysluplnejšie prázdniny v mojom živote!
Opýtali sme sa ich a prinášame Vám pohľad do ďalšieho akčného leta:
1. Ako ste sa dozvedeli o možnosti dobrovoľníckeho programu SommerAktiv?
Anita: Prostredníctvom reformovanej cirkvi.
Lea: Duchovný správca Evanjelického kolegiálneho gymnázia (škola, ktorú navštevujem) zdieľal plagát, ktorý popisoval možnosť zúčastniť sa projektu Evanjelickej diakonie: SommerAktiv 2017.
Lenka: O možnosti stráviť toto leto v Nemecku som sa dozvedela v škole na prezentácii tohto programu.
2. Čo vás motivovalo zúčastniť sa tohto programu?
Lea: Veľkou motiváciou bolo zlepšiť sa v nemeckom jazyku a okúsiť a spoznávať Nemecko. Samozrejme páčil sa mi aj fakt, že by som mohla toto leto stráviť prospešne a pomôcť iným.
Pavlínka: Postupne sa moje motivácie obmieňali. Na úplnom počiatku stál záujem o nemčinu, ale keď som si sadla k motivačnému listu a premýšľala nad vlastnými cieľmi, primárnou motiváciou bolo zistiť to, o čom dobrovoľníctvo v sociálnej službe vlastne je. Chcela som rozviť seba ako osobu tým, že budem dávať. V skutočnosti som oveľa viac prijala, než dala.
Danka: Mala svoj dva motivátory a to stať sa lepším človekom a zlepšiť si nemecký jazyk.
3. V akom diakonickom zariadení ste počas leta boli a čo bolo vašou náplňou práce?
Anita: Pracovala som v diakonickom zariadení pre seniorov Mechterstӓdt a moja práca bola rôznorodá. Robila som raňajky, večere; varila kávu; chodila na prechádzky s klientami; hrali sme spoločenské hry; pomáhala som pri kŕmení; pri kúpaní; sprevádzala som klientov na výletoch, napríklad v ZOO,...
Lýdia: Bola som v škôlke pri 1-2-ročných deťoch. V podstate sme im pomáhali s čímkoľvek bolo treba, hrali sme sa s nimi, prebaľovali, uspávali. V piatky sme zasa pracovali manuálne. Niekedy to bolo viac o kreativite (vystrihovanie krídelok pre anjelikov, práca s hrnčiarskou hlinou...) inokedy sme renovovali záhradný nábytok.
Danka: Počas leta som pracovala v chránených dielňach pre postihnutých ľudí. Pomáhala som v dvoch montážnych dielňach a vykonávala rôzne aktivity. Napr. zmotávala drôtiky do vrecúšok, vážila/lepila/balila škatuľky s hmoždinkami, kontrolovala prácu po postihnutých ľuďoch, balila adventné kalendáre pre psov . Veľmi som bola spokojná s prácou a hlavne s ľuďmi, s ktorými som mohla spolupracovať.
4. Strávili ste sedem týždňov v nemeckom prostredí. Môžete sa s nami podeliť o nejaký zážitok, na ktorý budete dlho spomínať?
Lýdia: Zážitkov bolo veľa. Vtipné pre mňa bolo, keď sa v škôlke našli dvaja malí zaľúbenci, a chlapec nechcel dať dievčatku pusu. Ona ho chytila za golier a pusu mu aj tak dala. Veľký umelecký zážitok pre mňa bol koncert (J.S.Bach – Omša h-mol) viac ako 100 členného zboru z USA, spolu s menším orchestrom a 4 sólistami. Žiadna nahrávka nedokáže zachytiť tie vibrácie a súzvuk hlasov a tónov, ktoré preniknú celého človeka.
Lenka: Veľmi dlho budem spomínať určite na to, ako sme tam chodili každé ráno, na siedmu do práce. Podstatné je, že na bicykli. Nie, že by som sa vyhýbala športu, ale žiadna cyklistka tiež nie som. Alebo som aspoň pred letom nebola. :D Kamarátky doma mi so smiechom predpovedali, že budem ako Sagan. Naozaj to bolo veľmi vtipné, hlavne naša prvá cesta, keď som iba nebezpečne manévrovala za pani predo mnou a občasne zhíkla. Ale pravdupovediac, úplne som si nakoniec bicyklovanie obľúbila!
Miška: Veľmi ma zobralo, že som tam viac lásky prijala ako dala. Cítila som vďačnosť a radosť za každý úsmev, ktorý sme rozdali. Najpamätnejšia je pre mňa jedna pani, ktorá si takmer vždy, keď som k nej prišla, privinula moje ruky k tvári, pevne ma držala a usmievala sa :) Cítila som, že je dôležité, že som tam, lebo ma niekto potrebuje a dokážem mu pomôcť svojou prítomnosťou :)
5. Čo vám tento pobyt priniesol?
Danka: Veľmi sa dotkli môjho srdca postihnutí ľudia, s ktorými som mala možnosť pracovať. Preukazovali mi veľa lásky a prijatia, čo zo mňa, človeka, ktorý nemal rád fyzicky kontakt, spravilo človeka, ktorému začalo byť príjemné objímanie. Uvedomila som si tam aký význam má práca s takýmito ľuďmi. Cítila som veľkú Božiu milosť a Jeho priazeň celý čas. Stretla som veľa skvelých ľudí, s niektorými sme stále v kontakte a plánujeme aj ďalšie stretnutia. Mohla som lepšie spoznať nemeckú kultúru aj pocestovať po regióne, v ktorom žil a pôsobil Martin Luther.
Lenka: Veľmi veľa! Od spoznania inej kultúry a nových miest, až po varenie ryžových rezancov. :) A medzitým aj samozrejme nové priateľstvá, na ktorých mi veľmi záleží. Ale naučila som sa aj, že na tom ako vyzerám až tak nezáleží, že je možné, aby som bola dochvilná (:D to sa vážne v Nemecku naučíte!), viac chápať a ľúbiť aj odlišnejších ľudí, byť trpezlivá, byť pozitívnejšia k životu, ale aj k sebe samej. Prijímať ľudskú štedrosť a veľmi ma to inšpirovalo aj byť sama takou. Nemecký čas ma veľmi učil aj pokore, a taktiež, aká je rodina vlastne dôležitá. Uvedomila som si aká som za nich vďačná. Mám úžasné šťastie, že som sa narodila zdravá a mám všetko čo potrebujem a chcem pomáhať tým ľuďom, ktorí toto šťastie nemajú.
Lýdia: Spoznala som veľa nových ľudí a získala aj nových kamarátov. V niektorých veciach mi tento pobyt zmenil doterajší pohľad na svet, či prinútil sa zamyslieť nad vecami, ktoré som predtým neriešila.
Lea: Je toho mnoho. Nove zážitky, priateľstvá, nové oblečenie :D, spoznala som viaceré mestá, aspoň aké také spoznanie starostlivosti o deti, spoločne strávený čas so sestrou a pod. Taktiež sa mi tam podarilo duchovne načerpať.
Pavlínka: Vyskúšala som si prácu, ktorá má zmysel. Bola som obklopená skvelým tímom ľudí, ktorí ma viedli a postupne ma zaučovali. V rámci tímu vznikli výnimočné vzťahy, bez ktorých by to nebolo ono. Ani bez správnej kamarátky by to nebolo ono. Ešte viac som si upevnila režim, stravovací i duchovný. Zlepšila som si nemčinu. Nepremárnila som ani minútu času za celý pobyt. Cítila som sa šťastná, potrebná, užitočná. Čo viac som si mohla priať?
Anita: Pobyt bol veľmi príjemný, prinášam si nové zážitky, spoznala som veľa nových priateľských ľudí i nové miesta.
Miška: Bolo toho nevyčísliteľne veľa. Veľa radosti, lásky a pokoja do života, taký nový životný elán:) Uvedomenie si, že moja práca musí mať zmysel, aby ma to napĺňalo. A v neposlednom rade aj super kamarátstvo s mojou kolegyňou a s našou šéfkou. :) Boli to rozhodne najzmysluplnejšie prázdniny v mojom živote!
Katarína Šoltésová
Evanjelická diakonia
Evanjelická diakonia
