Dobrovoľníctvo je výzva!
Mladá 21 ročná slečna, Simona Sečanská, ktorej odvaha nechýba, a ktorá študuje na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave – odbor učiteľstvo: evanjelické náboženstvo v kombinácii s angličtinou, sa rozhodla toto leto vycestovať cez Evanjelickú diakoniu do zahraničia ako dobrovoľníčka. Ako sama tvrdí, veľmi rada cestuje, spoznáva a stretáva nových ľudí, nové kultúry, zvyky a tradície a považuje nielen dobrovoľníctvo, ale každú jednu skúsenosť ako niečo, čo obohatí jej poznanie, vedomosti a zároveň ju to naučí niečo o sebe samej i o druhých. Sima ukončila dobrovoľnícky pobyt v Nemecku začiatkom septembra, preto sme sa rozhodli Vám bližšie priblížiť jej dni prežité v cudzej krajine.
1. Sima, ako dlho si bola na dobrovoľníckom pobyte a aké aktivity si vykonávala?
Na dobrovoľníckom pobyte som bola dva mesiace, od 11 júla do 11 septembra a strávila som ich v Reutlingene v organizácii Evangelisches Jugendwerk v Nemecku. Vykonávala som aktivity v rámci dvoch projektov. Jeden z nich bol projekt Zeitreise (cesta časom). Ide o nový multimediálny projekt, ktorý sa naplno rozbieha až v októbri. Je určený pre mládež a pre skupiny konfirmandov. Projekt je realizovaný na základe inšpirácie nemeckých koordinátorov zo štúdijno-poznávacieho pobytu: „Po stopách Luthera“. Na tento projekt sú vyhradené priestory, ktoré sme počas týchto dvoch mesiacov zariaďovali tak ako je zariadený byt: kuchyňa, obývačka, kúpeľňa,... ale s nábytkom, ktorý je v rozmeroch 2x väčší ako v skutočnosti. V každej miestnosti bude 1 téma a to: prvá téma v súvislosti s identitou človeka: „Kto som?“; druhá téma: „Kam patrím?“; tretia téma: „Aké obavy/strachy má človek v živote?“; štvrtá téma: „Čo je cieľom môjho života/Aké sú moje méty a čo chcem v živote dosiahnuť?“. Mladí si budú môcť prejsť týmito miestnosťami a na konci budú mať možnosť diskutovať s koordinátorom o týchto životných témach. V rámci týchto dvoch mesiacov som pomáhala zariaďovať priestory, umývala som a upratovala čo bolo potrebné, maľovala som steny, šila som vankúše na sedačky (to som sa najprv musela naučiť)... Keď som odchádzala, už to bolo viac menej pripravené a väčšina vecí už bola hotová.
Druhý projekt: Zirkusschule (škola cirkusu) – bol to denný tábor na prelome augusta a septembra, ktorý trval jeden týždeň. Bolo to dosť odlišné od našich denných táborov na Slovensku. V tábore boli deti rozdelené na skupiny. Každý si mohol vybrať, do ktorej skupiny bude patriť počas celého toho týždňa. Každá skupina sa venovala nejakej aktivite, ktorú možno vidieť v cirkuse. Celý týždeň deti cvičili a učili sa v skupinách na workshopoch konkrétnu vec a po týždni spravili pre rodičov program. V skupinách sa učili napríklad skákať na trampolínach, robiť saltá, trénovali balancovanie, nacvičili divadlo, bojové umenie, strieľanie z luku, alebo sa učili jazdiť na jednokolesových bicykloch. Na začiatku dňa sme mali vždy biblické zamyslenie a potom už deti trávili zvyšok dňa v skupinkách na workshopoch. Väčšinou tam boli deti, ktoré prvý krát počuli o Pánovi Ježišovi. Všetko sa to odohrávalo v priestoroch kostola, areál kostola vnútro i vonkajšok je obrovský. Ja som bola v skupinke pri balancovaní, kde sa deti učili udržať balans napríklad na waveboardoch, chodili po oválnom valci,...
2. Ako hodnotíš dobrovoľnícky pobyt v Nemecku?
Dobrovoľnícky pobyt hodnotím určite pozitívne aj keď na začiatku to bola pre mňa veľká výzva. Bolo to trochu iné ako som očakávala. Myslela som si, že Nemci nie sú až takí iní ako my. Myslela som si, že však stále som v Európe, tak by to malo byť podobné. Ale celkovo aj spôsob života aj mentalita ľudí mi prišla dosť odlišná. Bolo tam napríklad zopár vecí, ktoré by som ja urobila inak, ale na druhej strane bolo fajn vidieť veci aj z inej stránky, z iného pohľadu. Tým, že som bola začlenená do istej skupiny ľudí, naučilo ma to premýšľať nad vecami inak, vedieť sa prispôsobiť a zadaptovať do ich prostredia. Nemčina bola tiež celkom sranda, lebo som zistila, že tam majú svoj dialekt – švábsky dialekt a moja mentorka Karin bola veľkou milovníčkou toho dialektu, rovnako aj ich sekretárka, takže ním rozprávali na dennodennej báze. Ich dialekt bol veľmi odlišný od oficiálnej nemčiny, takže vznikali pre mňa zaujímavé slovné hračky. Napríklad „Guten Abend“ – u nich „Nou bad“.
3. Odporúčala by si dobrovoľníctvo v zahraničí iným? Prečo?
Odporúčala, pretože to bola zmeska rôznych aktivít, pre mňa nových, mohla som si vyskúšať viacero vecí – aj fyzické činnosti aj prácu s deťmi. Odporúčala by som to však na dlhšie ako som bola ja, na viac mesiacov aspoň na 10. Keby som tam bola dlhšie, zažila by som oveľa viac nových aktivít, pretože ten jeden projekt sa mal naplno rozbehnúť až v októbri. Žiaľ ja som nemohla ostať dlhšie kvôli školským povinnostiam. Odporúčala by som takúto skúsenosť aj preto, lebo človek zistí, aké je dôležité akceptovať druhú kultúru, vedieť prijímať iné postoje, iné návyky. Pre každého dobrovoľníka je to obohacujúce aj v tom, že má priestor aj vnútorne prehodnotiť veľmi veľa vecí
4. Vnímala si nejakým spôsobom v Nemecku pandemické opatrenia? Bol tam cítiť tento celosvetový problém s covidom?
Tým, že ja som v Nemecku nesledovala žiadne média, nepočúvala rádio, veľmi som sa s tým nestretávala asi aj preto, že som tam bola cez leto. V Reutlingene vôbec nie, ale keď som bola na pár dní v Berlíne na výlete, tak tam som sa stretla s tým, že v niektorých inštitúciách sme sa museli preukazovať testom alebo zaočkovaním, a pri niektorých inštitúciách dokonca, aj keď bol človek zaočkovaný musel, si ísť spraviť test, aby ho vpustili dovnútra.
5. Počas dobrovoľníckych aktivít sa dá toho veľa načerpať. Čo Tebe dal dobrovoľnícky pobyt?
Určite mi to veľmi veľa prinieslo. Mala som neskutočne veľa príležitostí, kedy som sa sama mohla o sebe veľa učiť. Mohla som budovať svoj osobnostný aj duchovný rast. Naučila som sa viacej počúvať druhých a mať taký dobrý manažment, spraviť si časový harmonogram, ale aj zorganizovať aktivity. Posilnilo ma to aj v tom, že keď prídu nejaké väčšie dobrodružstvá ísť do toho, nebáť sa a mať odvahu. Stravovala som sa tam veľmi zdravo. Celkovo tam ľudia žijú veľmi zdravo a za celý život som toľko zeleniny asi nepojedla ako za tieto dva mesiace. Zistila som, že Nemci sú neskutočne šetrní, takže som sa pri nich naučila viac šetriť. Všetko mali dopodrobna vypočítané. Nekupujú zbytočnosti a jedna kúpená vec im vydrží až kým sa nerozpadáva a je naozaj na vyhodenie. Získala som nové kontakty aj v rámci mojej budúcnosti: napríklad riaditeľ Jugendwerku ma predstavil školskému dekanovi, ktorý, keďže študujem učiteľstvo, mi ponúkol možnosť praxe v Nemecku ak budem mať záujem.
6. Čo Ti vzal dobrovoľnícky pobyt?
Nemôžem povedať, že mi niečo vzal. Možno trošku z mojej extrovertnej povahy pri týždňovom dennom tábore, kedy som mala možnosť spoznať niektorých Nemcov aj z tej introvertnejšej stránky.
7. Aké sú tvoje ďalšie plány do budúcnosti? Alebo ďalšie zahraničné cesty?
Určite chcem dokončiť štúdium a určite by som sa veľmi rada zúčastnila dobrovoľníctva znova cez leto na 2-3 mesiace. Rada by som rozvíjala svoje vedomosti a zručnosti, ktoré mám a vďaka tomu, čo som nadobudla, by som chcela poslúžiť druhým.
8. Stretávala si sa iba s Nemcami, alebo aj s inými národnosťami? Je medzi nami nejaký výrazný rozdiel podľa Teba?
Paradoxom bolo, že som išla dobrovoľníčiť do Nemecka, ale jednou z mojich dobrovoľníckych aktivít bol tábor v Rakúsku, kde účastníci boli nielen Nemci, ale aj Slováci. Tábor sa uskutočnil v rámci trojročného projektu. Zaujímavé bolo, že ja som bola ako účastníčka na nemeckej strane a Slováci mali so sebou svoju zahraničnú dobrovoľníčku, ktorá prišla na Slovensko z Nemecka.
Áno je medzi nami rozdiel. Nemci si podľa mňa dosť držia odstup a ťažšie sa zbližujú s neznámymi ľuďmi. V Jugendwerku v tíme som to síce tak necítila, tam som si pomerne dosť rýchlo vybudovala priateľstvá, ale pri tom dennom kempe boli spoluvedúci v mojom veku, tam mi to prišlo ako jedna z najväčších výziev vedieť sa tam k nim začleniť. Bol to síce len jeden týždeň, a boli síce naozaj veľmi ochotní, ale napríklad pokým som ja nezačala konverzáciu, tak oni nezačali. Tam to bolo asi najviac cítiť.
Milá Sima, verím, že nadobudnuté skúsenosti Ťa posunú v Tvojom osobnom živote ďalej. Prajem Ti veľa Božieho požehnania pri ďalších dobrodružstvách. Veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor.
1. Sima, ako dlho si bola na dobrovoľníckom pobyte a aké aktivity si vykonávala?
Na dobrovoľníckom pobyte som bola dva mesiace, od 11 júla do 11 septembra a strávila som ich v Reutlingene v organizácii Evangelisches Jugendwerk v Nemecku. Vykonávala som aktivity v rámci dvoch projektov. Jeden z nich bol projekt Zeitreise (cesta časom). Ide o nový multimediálny projekt, ktorý sa naplno rozbieha až v októbri. Je určený pre mládež a pre skupiny konfirmandov. Projekt je realizovaný na základe inšpirácie nemeckých koordinátorov zo štúdijno-poznávacieho pobytu: „Po stopách Luthera“. Na tento projekt sú vyhradené priestory, ktoré sme počas týchto dvoch mesiacov zariaďovali tak ako je zariadený byt: kuchyňa, obývačka, kúpeľňa,... ale s nábytkom, ktorý je v rozmeroch 2x väčší ako v skutočnosti. V každej miestnosti bude 1 téma a to: prvá téma v súvislosti s identitou človeka: „Kto som?“; druhá téma: „Kam patrím?“; tretia téma: „Aké obavy/strachy má človek v živote?“; štvrtá téma: „Čo je cieľom môjho života/Aké sú moje méty a čo chcem v živote dosiahnuť?“. Mladí si budú môcť prejsť týmito miestnosťami a na konci budú mať možnosť diskutovať s koordinátorom o týchto životných témach. V rámci týchto dvoch mesiacov som pomáhala zariaďovať priestory, umývala som a upratovala čo bolo potrebné, maľovala som steny, šila som vankúše na sedačky (to som sa najprv musela naučiť)... Keď som odchádzala, už to bolo viac menej pripravené a väčšina vecí už bola hotová.
Druhý projekt: Zirkusschule (škola cirkusu) – bol to denný tábor na prelome augusta a septembra, ktorý trval jeden týždeň. Bolo to dosť odlišné od našich denných táborov na Slovensku. V tábore boli deti rozdelené na skupiny. Každý si mohol vybrať, do ktorej skupiny bude patriť počas celého toho týždňa. Každá skupina sa venovala nejakej aktivite, ktorú možno vidieť v cirkuse. Celý týždeň deti cvičili a učili sa v skupinách na workshopoch konkrétnu vec a po týždni spravili pre rodičov program. V skupinách sa učili napríklad skákať na trampolínach, robiť saltá, trénovali balancovanie, nacvičili divadlo, bojové umenie, strieľanie z luku, alebo sa učili jazdiť na jednokolesových bicykloch. Na začiatku dňa sme mali vždy biblické zamyslenie a potom už deti trávili zvyšok dňa v skupinkách na workshopoch. Väčšinou tam boli deti, ktoré prvý krát počuli o Pánovi Ježišovi. Všetko sa to odohrávalo v priestoroch kostola, areál kostola vnútro i vonkajšok je obrovský. Ja som bola v skupinke pri balancovaní, kde sa deti učili udržať balans napríklad na waveboardoch, chodili po oválnom valci,...
2. Ako hodnotíš dobrovoľnícky pobyt v Nemecku?
Dobrovoľnícky pobyt hodnotím určite pozitívne aj keď na začiatku to bola pre mňa veľká výzva. Bolo to trochu iné ako som očakávala. Myslela som si, že Nemci nie sú až takí iní ako my. Myslela som si, že však stále som v Európe, tak by to malo byť podobné. Ale celkovo aj spôsob života aj mentalita ľudí mi prišla dosť odlišná. Bolo tam napríklad zopár vecí, ktoré by som ja urobila inak, ale na druhej strane bolo fajn vidieť veci aj z inej stránky, z iného pohľadu. Tým, že som bola začlenená do istej skupiny ľudí, naučilo ma to premýšľať nad vecami inak, vedieť sa prispôsobiť a zadaptovať do ich prostredia. Nemčina bola tiež celkom sranda, lebo som zistila, že tam majú svoj dialekt – švábsky dialekt a moja mentorka Karin bola veľkou milovníčkou toho dialektu, rovnako aj ich sekretárka, takže ním rozprávali na dennodennej báze. Ich dialekt bol veľmi odlišný od oficiálnej nemčiny, takže vznikali pre mňa zaujímavé slovné hračky. Napríklad „Guten Abend“ – u nich „Nou bad“.
3. Odporúčala by si dobrovoľníctvo v zahraničí iným? Prečo?
Odporúčala, pretože to bola zmeska rôznych aktivít, pre mňa nových, mohla som si vyskúšať viacero vecí – aj fyzické činnosti aj prácu s deťmi. Odporúčala by som to však na dlhšie ako som bola ja, na viac mesiacov aspoň na 10. Keby som tam bola dlhšie, zažila by som oveľa viac nových aktivít, pretože ten jeden projekt sa mal naplno rozbehnúť až v októbri. Žiaľ ja som nemohla ostať dlhšie kvôli školským povinnostiam. Odporúčala by som takúto skúsenosť aj preto, lebo človek zistí, aké je dôležité akceptovať druhú kultúru, vedieť prijímať iné postoje, iné návyky. Pre každého dobrovoľníka je to obohacujúce aj v tom, že má priestor aj vnútorne prehodnotiť veľmi veľa vecí
4. Vnímala si nejakým spôsobom v Nemecku pandemické opatrenia? Bol tam cítiť tento celosvetový problém s covidom?
Tým, že ja som v Nemecku nesledovala žiadne média, nepočúvala rádio, veľmi som sa s tým nestretávala asi aj preto, že som tam bola cez leto. V Reutlingene vôbec nie, ale keď som bola na pár dní v Berlíne na výlete, tak tam som sa stretla s tým, že v niektorých inštitúciách sme sa museli preukazovať testom alebo zaočkovaním, a pri niektorých inštitúciách dokonca, aj keď bol človek zaočkovaný musel, si ísť spraviť test, aby ho vpustili dovnútra.
5. Počas dobrovoľníckych aktivít sa dá toho veľa načerpať. Čo Tebe dal dobrovoľnícky pobyt?
Určite mi to veľmi veľa prinieslo. Mala som neskutočne veľa príležitostí, kedy som sa sama mohla o sebe veľa učiť. Mohla som budovať svoj osobnostný aj duchovný rast. Naučila som sa viacej počúvať druhých a mať taký dobrý manažment, spraviť si časový harmonogram, ale aj zorganizovať aktivity. Posilnilo ma to aj v tom, že keď prídu nejaké väčšie dobrodružstvá ísť do toho, nebáť sa a mať odvahu. Stravovala som sa tam veľmi zdravo. Celkovo tam ľudia žijú veľmi zdravo a za celý život som toľko zeleniny asi nepojedla ako za tieto dva mesiace. Zistila som, že Nemci sú neskutočne šetrní, takže som sa pri nich naučila viac šetriť. Všetko mali dopodrobna vypočítané. Nekupujú zbytočnosti a jedna kúpená vec im vydrží až kým sa nerozpadáva a je naozaj na vyhodenie. Získala som nové kontakty aj v rámci mojej budúcnosti: napríklad riaditeľ Jugendwerku ma predstavil školskému dekanovi, ktorý, keďže študujem učiteľstvo, mi ponúkol možnosť praxe v Nemecku ak budem mať záujem.
6. Čo Ti vzal dobrovoľnícky pobyt?
Nemôžem povedať, že mi niečo vzal. Možno trošku z mojej extrovertnej povahy pri týždňovom dennom tábore, kedy som mala možnosť spoznať niektorých Nemcov aj z tej introvertnejšej stránky.
7. Aké sú tvoje ďalšie plány do budúcnosti? Alebo ďalšie zahraničné cesty?
Určite chcem dokončiť štúdium a určite by som sa veľmi rada zúčastnila dobrovoľníctva znova cez leto na 2-3 mesiace. Rada by som rozvíjala svoje vedomosti a zručnosti, ktoré mám a vďaka tomu, čo som nadobudla, by som chcela poslúžiť druhým.
8. Stretávala si sa iba s Nemcami, alebo aj s inými národnosťami? Je medzi nami nejaký výrazný rozdiel podľa Teba?
Paradoxom bolo, že som išla dobrovoľníčiť do Nemecka, ale jednou z mojich dobrovoľníckych aktivít bol tábor v Rakúsku, kde účastníci boli nielen Nemci, ale aj Slováci. Tábor sa uskutočnil v rámci trojročného projektu. Zaujímavé bolo, že ja som bola ako účastníčka na nemeckej strane a Slováci mali so sebou svoju zahraničnú dobrovoľníčku, ktorá prišla na Slovensko z Nemecka.
Áno je medzi nami rozdiel. Nemci si podľa mňa dosť držia odstup a ťažšie sa zbližujú s neznámymi ľuďmi. V Jugendwerku v tíme som to síce tak necítila, tam som si pomerne dosť rýchlo vybudovala priateľstvá, ale pri tom dennom kempe boli spoluvedúci v mojom veku, tam mi to prišlo ako jedna z najväčších výziev vedieť sa tam k nim začleniť. Bol to síce len jeden týždeň, a boli síce naozaj veľmi ochotní, ale napríklad pokým som ja nezačala konverzáciu, tak oni nezačali. Tam to bolo asi najviac cítiť.
Milá Sima, verím, že nadobudnuté skúsenosti Ťa posunú v Tvojom osobnom živote ďalej. Prajem Ti veľa Božieho požehnania pri ďalších dobrodružstvách. Veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor.
Katarína Šoltésová
Evanjelická diakonia
Evanjelická diakonia
