Zložitá cesta balíčkov

Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku už piaty rok zorganizovala akciu Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok. Pomoc bola určená deťom z Kovačice.

Kovačica je slovenská evanjelická dedina, s ktorou sme spolupracovali na trojročnom rozvojovom projekte Domáca opatrovateľská služba.

... cigaretový dym, mastná polievka, veľkí chlapi...

Boli sme hrdé, že sa nám do požičaného auta zo SED Horné Saliby podarilo naukladať množstvo balíčkov, ktoré pripravili cirkevníci z Podlužian, Popradu -Veľkej a Kežmarku pre deti v náhradnej starostlivosti a pre dôchodcov v Kovačici. Hrdé, že sme zvládli cestu Slovenskom a Maďarskom... no prišlo Srbsko.

Cez prechod Horgos nás nepustili...chýbal papier...aký?- dodnes nevieme. Partnerka Ana Farkaš, pôsobiaca v Srbsku skenovala, faxovala, posielala -nepomohlo, poslali nás  na úsek pre kamióny... krížom cez „park", daj sa vykonať príkaz...Predbehli sme všetky kamióny...radosť prešla, keď chlapi vystúpili- ...len vidly do ruky... našťastie sme im vysvetlili situáciu -hnevom poznačenú tvár vystriedal cynický, no zároveň ľútostivý úsmev. Z vďaky sme ich ponúkli perníčkami kežmarských žien. A začal „boj" -s colníkmi, s byrokraciou... rozumne, prosebne, s hnevom i plačom... Niektorým vraj pomôžu „farebné papieriky" v pase... ale odkiaľ by sme tie my nabrali...

Naši noví známi nám chceli pomôcť a preniesť darčeky v kapotách svojich áut...Pán Martin Bielik pracujúci na Slovenskej ambasáde v Srbsku skúšal pomôcť telefonicky, nepomáhal ani fax zo srbskej ambasády na Slovensku, ani konzulka Jelena Milicevic Prorokovic...ani naša istota, že všetky papiere máme v poriadku, pretože tu sa na balíčky nikto ani len nepozrel.

Vrcholom bolo, keď nás nechceli pustiť ani späť a ak áno, tak len po zaplatení poplatku....Keďže sa nás už chceli zbaviť, a my sme sa odhodlali neplatiť, ale  neustávajúcimi otázkami zistiť  v čom  je problém? why? warum? perché? minek?... radšej nás poslali preč...

..."keď  sa niečo darí, zaútočí protivník, aby sa nedarilo, ale Pán Boh je mocnejší" - jedna z povzbudzujúcich sms od našich kamarátov a rodiny, ktorá nám pomohla pre  zlepšenie  nálady  cestou na iné hranice. Tu po 4 hodinách vypisovania papierov- ktoré boli „o ničom", po zlej káve a podriemkavaní pri radiátore, sme nadránom prekročili hranice.

Pokoj? Ale kdeže!...colnica v Zrenjanine a potom vo Vršaci. Náš ďalší deň pokračoval znova  "vybavovačkami "  na úradoch, čakaním, driemaním na stoličkách a laviciach, pitím kávy, aby sme nezaspali a telefonovaním s ľuďmi, ktorí sa nám usilovali pomôcť...

V Crepaja- deti vystupovali, prišiel Mikuláš na sánkach s pomocníkmi.. . a riaditeľka Anna vysvetľovala deťom, rodinám, Kovačickej TV, že balíčky neprídu, pretože sú na hraniciach.

Keď  sme sa v noci- bez balíčkov -ktoré zostali v pivničnom sklade špeditérskej firmy- dostali do postele, cítili sme sa ako v raji. Trápil nás len pocit, čo bude s balíčkami.

Ráno opäť úrady, aby sme mali istotu, že balíčky sa k deťom dostanú a  večer sme konečne sadli do autíčka a hurá domov.

Odporúčanie pre Vás, ak sa rozhodnete, že chcete do Srbska poslať humanitárnu pomoc: bez notebooku, na ktorom by ste mohli vyrábať byrokratické, nikým nekontrolované papiere, tlačiarne, aby ste ich mohli v prípade potreby v kufri auta vytlačiť a poriadne veľkej pečiatky či peňaženky, tam radšej ani nechoďte...

Alebo to urobte ako my... Nevzdávajte sa, hľadajte silu v Bohu a komunikujte s kamarátmi a rodinou, ktorí sa budú s Vami modliť za úspech Vašej misie.

Počas štedrého dňa balíčky potešili svojich adresátov.

Janka Kitová
Evanjelická diakonia