Rok plný zážitkov
Pred rokom a pol som mohla prvýkrát zažiť, čo je to ozajstná radosť z práce a dnes ju dostávam každý deň. Vďaka projektu SommerAktiv som mohla stráviť jedno nádherné zmysluplné leto v domove dôchodcov, na základe čoho som sa rozhodla stráviť rok na tom istom mieste v jednom z mnohých "Seniorenwohnheimov", ktoré majú johaniti v strednom Durínsku, v malom asi 11-tisícovom mestečku Eisenberg.
Pracujem tu ako dobrovoľníčka, ktorá trávi s dôchodcami ich voľný čas. Prechádzame sa, hráme sa hry, spievame, chodíme s nimi na rôzne podujatia cirkevné, spoločenské, pomáhame im pri jedení. Takmer všetky činnosti spadajú pod sociálnu prácu. K tej som sa doteraz, okrem leta 2017, priblížila len okrajovo. Preto bola a stále je pre mňa výzva, ako sa s tým popasovať.
Ten hlavný dôvod, prečo mám túto prácu tak rada, je pridaná hodnota, úsmev na perách našich obyvateľov. Cítim a viem, že to nie je "len" práca, je to poslanie. Máme tu veľmi ťažko chorých, umierajúcich ľudí, veľa z nich trpí demenciou. Tí, ktorí sú schopní vnímať, prišli sem s vedomím, že to je ich posledné miesto tu na zemi, kde sa pravdepodobne rozlúčia so svojím životom. My, ako tí silnejší, im máme pomáhať, dať tomuto času zmysel a prežiť ho čo možno najplnohodnotnejšie. Toto vedomie mi pomáha cvičiť si trpezlivosť vtedy, keď ju strácam. Hlavne na konci dňa, na popoludňajšej smene alebo keď sa toho na človeka zosype veľa naraz, napríklad, keď sa nejaký dôchodca obleje, ďalší stále kričí a tretí sa vás dookola vypytuje to isté.
Naši "Bewohneri", ako našich obyvateľov často aj v slovenčine volám, ma učia aj vďačnosti a pokore. Je neuveriteľné, ako niektorí z nich dokážu prijať svoj osud a ešte k tomu rozdávať radosť ďalej. Okrem toho sa teším, že sme rozbehli krúžok kreslenia, kde sa angažujú nielen naše dôchodkyne, ale aj moje výtvarné ja, takže ma to motivuje snažiť sa ďalej.
Určite nie je všetko ružové, ako asi to, čo píšem, môže pôsobiť, pritrafia sa aj horšie dni. No práve tie ukazujú, aký je náš charakter a dávajú nám možnosť formovať ho k lepšiemu.
Predtým, než som sem prišla, som si stanovila ciele, ktoré by som chcela vďaka dobrovoľníckej činnosti dosiahnuť. Jedným z nich bolo zistiť, či dokážem dlhodobo pracovať so starými ľuďmi v zariadení, ako je to naše. Ale práve teraz, keď píšem tieto riadky, som si uvedomila, že sa to možno nedozviem a nie je to najpodstatnejšie. Hlavným cieľom, prečo ma Boh poslal sem, a prečo si Ty, čo čítaš tieto riadky, tam, kde si, je moja/Tvoja/naša svätosť. Jednoducho povedané: v tých okolnostiach, v ktorých sme, máme poslanie stať sa lepšími ľuďmi, ženami, mužmi, manželmi, manželkami, matkami, otcami, deťmi, bratmi, sestrami, priateľmi, občanmi, žiakmi, učiteľmi, rehoľníkmi, politikmi a urobiť tento svet lepším miestom.
Pracujem tu ako dobrovoľníčka, ktorá trávi s dôchodcami ich voľný čas. Prechádzame sa, hráme sa hry, spievame, chodíme s nimi na rôzne podujatia cirkevné, spoločenské, pomáhame im pri jedení. Takmer všetky činnosti spadajú pod sociálnu prácu. K tej som sa doteraz, okrem leta 2017, priblížila len okrajovo. Preto bola a stále je pre mňa výzva, ako sa s tým popasovať.
Ten hlavný dôvod, prečo mám túto prácu tak rada, je pridaná hodnota, úsmev na perách našich obyvateľov. Cítim a viem, že to nie je "len" práca, je to poslanie. Máme tu veľmi ťažko chorých, umierajúcich ľudí, veľa z nich trpí demenciou. Tí, ktorí sú schopní vnímať, prišli sem s vedomím, že to je ich posledné miesto tu na zemi, kde sa pravdepodobne rozlúčia so svojím životom. My, ako tí silnejší, im máme pomáhať, dať tomuto času zmysel a prežiť ho čo možno najplnohodnotnejšie. Toto vedomie mi pomáha cvičiť si trpezlivosť vtedy, keď ju strácam. Hlavne na konci dňa, na popoludňajšej smene alebo keď sa toho na človeka zosype veľa naraz, napríklad, keď sa nejaký dôchodca obleje, ďalší stále kričí a tretí sa vás dookola vypytuje to isté.
Naši "Bewohneri", ako našich obyvateľov často aj v slovenčine volám, ma učia aj vďačnosti a pokore. Je neuveriteľné, ako niektorí z nich dokážu prijať svoj osud a ešte k tomu rozdávať radosť ďalej. Okrem toho sa teším, že sme rozbehli krúžok kreslenia, kde sa angažujú nielen naše dôchodkyne, ale aj moje výtvarné ja, takže ma to motivuje snažiť sa ďalej.
Určite nie je všetko ružové, ako asi to, čo píšem, môže pôsobiť, pritrafia sa aj horšie dni. No práve tie ukazujú, aký je náš charakter a dávajú nám možnosť formovať ho k lepšiemu.
Predtým, než som sem prišla, som si stanovila ciele, ktoré by som chcela vďaka dobrovoľníckej činnosti dosiahnuť. Jedným z nich bolo zistiť, či dokážem dlhodobo pracovať so starými ľuďmi v zariadení, ako je to naše. Ale práve teraz, keď píšem tieto riadky, som si uvedomila, že sa to možno nedozviem a nie je to najpodstatnejšie. Hlavným cieľom, prečo ma Boh poslal sem, a prečo si Ty, čo čítaš tieto riadky, tam, kde si, je moja/Tvoja/naša svätosť. Jednoducho povedané: v tých okolnostiach, v ktorých sme, máme poslanie stať sa lepšími ľuďmi, ženami, mužmi, manželmi, manželkami, matkami, otcami, deťmi, bratmi, sestrami, priateľmi, občanmi, žiakmi, učiteľmi, rehoľníkmi, politikmi a urobiť tento svet lepším miestom.
Michaela Daňová
dobrovoľníčka v Nemecku
dobrovoľníčka v Nemecku
