Pohrebná rozlúčka s Ing. Jánom Hubom

V pondelok 21. novembra 2022 sa v bratislavskom Novom evanjelickom kostole na Legionárskej ulici konala pohrebná rozlúčka s Ing. Jánom Hubom, bývalým riaditeľom Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku.

Súčasná riaditeľka Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku, Ľubica Szabóová Vysocká, sa s drahým zosnulým rozlúčila príhovorom:

Drahá zarmútená pozostalá rodina, milí bratia a sestry, vážené smútočné zhromaždenie,

lúčime sa s bratom Jánom Hubom, ktorý odchádza z našich radov do večnosti a kondolencie plné vďačnosti za jeho službu na poli diakonie prichádzajú od domácich viery a zo zahraničia.

Brat Ján Huba bol za riaditeľa Evanjelickej diakonie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku zvolený po výberovom konaní v júli 2001 a uvedený do funkcie inštalovaním 13. októbra 2001 vo Svätom Jure.

Hospodin si použil brata Jána plným priehrštím, cez Evanjelickú diakoniu určite. Brat Ján disponoval darmi, ktoré využíval v práci, v rodine, pri spolubratoch a spolusestrách. Že s darmi ako zverenými narábal zodpovedne, osvedčujú spomienky spolupracovníkov zo stredísk evanjelickej diakonie, ústredia a partnerských organizácií:

Mnohých potešila jeho voľba do funkcie riaditeľa Evanjelickej diakonie, keďže ho poznali od mladosti ako brata oddaného Pánu Bohu. Spomínajú na stretnutia s ním na evanjelickej mládeži alebo ako člena spevokolu na sobáši.

V práci na Evanjelickej diakonii sa osvedčil ako skromný a ochotný s porozumením riešiť vyskytujúce sa problémy. Viacerí si ho pamätajú ako aktívneho v podieľaní sa na práci v diakonických zariadeniach a spomínajú jeho láskavý a slušný prístup ku spolupracovníkom v Evanjelickej diakonii, aj podporu jeho manželky Elenky v tejto službe.

V pozícii riaditeľa Evanjelickej diakonie si ho spolupracovníci pripomínajú ako človeka s autoritu, ktorá sa neprejavuje len rozdávaním úloh, ale háji práva tých, ktorým diakonia slúži – ľuďom odkázaným na pomoc druhých. Svoj pracovný deň začínal modlitbou a zamyslením sa nad Písmom Svätým.

Kolegyne a kolegovia si ho uchovávajú v spomienkach ako prísneho, ale zároveň vľúdneho a férového. Trval na odbornom a profesijnom raste pracovníkov Evanjelickej diakonie - s cieľom pozdvihnúť úroveň a kvalitu poskytovania sociálnych služieb na prospech tých, ktorým je poskytovaná.

V Stredisku evanjelickej diakonie Bratislava ostáva vpečatená táto spomienka:

Na riaditeľa diakonie Janka Hubu, si spomíname ako na pokorného, láskavého, starostlivého a múdreho človeka milujúceho Hospodina. Aj ako zamestnávateľ, bol pre nás vzorom človeka, ktorý žil podľa Ducha, a preto sme mohli vidieť a okúsiť aj ovocie jeho zbožného života. Pri založení Strediska Evanjelickej Diakonie v Bratislave pred 10 rokmi si pamätáme, ako patril medzi málo tých, ktorí verili, že Stredisko sa v Evanjelickom dome starostlivosti rozbehne dobrou cestou a bude požehnaním pre komunitu seniorov, ktorí budú môcť prežiť dôstojnú poslednú etapu svojho života práve v našom bratislavskom evanjelickom zariadení. Bolo pre nás veľkou cťou, že posledné mesiace svojho života strávil medzi nami a spolu s jeho manželkou Elenkou, sme mohli byť svedkami, že aj v ťažkých časoch svojej choroby ostal verný svojmu Nebeskému Otcovi a aj keď jeho telo slablo, jeho charakter zakorenený v Kristu bol svedectvom pre všetkých. Sme veľmi vďační Pánu Bohu za požehnanie, ktoré sme cez brata Janka Hubu dostali.

Dnes vieme, že náš zosnulý brat, bol vzácny človek. Spomienky naňho dokazujú jeho veľkú úprimnú spolupatričnosť a pozornosť pri nejednom človeku cez praktickú službu kresťanskej lásky – diakoniu.

Z týchto reflexií na brata Jána Hubu vnímame, že on bol zodpovedne slúžiacim mužom, že robil vždy niečo naviac.

Po 14 rokoch pre zdravotné problémy odišiel z postu riaditeľa Evanjelickej diakonie a posledné 2 roky prežil v Stredisku evanjelickej diakonie Bratislava, ktoré ako najmladšie z našej siete pobytových zariadení zriadil a nachádza sa len pár krokov od Ústredia ED.  Do tohto strediska viedli aj moje prvé kroky po nástupe na Evanjelickej diakoniu v apríli tohto roku. Pri každej návšteve som ho našla s jeho obetavou manželkou. Tým, ktorí sa pýtali na brata Jána Hubu st., zase ochotne dávala informácie jeho nevesta Majka, ktorá pokračuje v práci pre diakoniu. Pred mesiacom som predstavovala bývalého brata riaditeľa Evanjelickej diakonie návšteve z nemeckej württemberskej diakonie. Po slovách vďačnosti za dielo v diakonii, ktorých sa mu dostalo od nemeckého vedúceho partnerského programu sa snažil postaviť z vozíčka a podať mu ruku v stoji.

Brat Ján Huba mal rád poéziu a v mladosti bol recitátorom. V závere svojho života vnímal počuté slovo, aj keď už hlas neznel z jeho úst. Lúčime sa s bratom Jánom veršami básne Mlčať chcem od Kristíny Royovej:

Ja mlčať chcem jak drahokam,
keď brusičov ho drobí brus.
Ja mlčať chcem, veď cieľ svoj znám;
že smrťou k sláve idem už.

Čo činil si Ty s nami, viem,
k dobrému musí smerovať;
za blaho, žiale večne smiem
česť Tebe, Bože svätý, vzdať.

Znám, čistoty mne treba kvet,
ak k Tebe chcem sa privinúť,
Tvoj obraz na mne nutno zrieť,
bo v nebe mám sa vyšinúť.

Tak mlčať chcem, keď na Tvoj kríž
berieš ma s sebou, abych mrel.
Ach, mlčať chcem, veď dovolíš,
bych s Tebou znovu povstať smel.