Súčasná cirkev a diakonia - prednáška generálneho biskupa Mgr. Miloša Klátika, PhD. na medzinár. sympóziu

Súčasná cirkev a diakonia.

Ak mám hovoriť o cirkvi v súvise s diakoniou, vychádzam z toho, že slovo diakonia znamená v podstate kresťanskú službu. Diakonein označuje službu preukazovanú inému človekovi celkom osobne. Práve toto slovo je najbližšie pojmu služby lásky. U Grékov bolo slúženie niečo ponižujúce, menejcenné. Dôstojné muža bolo vládnutie a nie služba. Služba sa cenila vyššie iba tam, kde išlo o službu štátu. Židovstvo malo väčší zmysel pre službu. Nevidelo nič nedôstojné v slúžení. Prikázanie milovať blížneho ako seba samého obsahovalo aj ochotu a povinnosť k opravdivej službe blížnemu. Neskôr aj do židovstva prišla predstava, že slúženie, najmä obsluhovanie pri stole, sa dôstojnému človeku nesluší. V helenistickej dobe pojem označoval určitých chrámových úradníkov a tým aniticipoval neskorší význam kresťanského termínu. Ježišov pojem služby vyrastá zo starozmluvného prikázania lásky k blížnemu, ktoré prevzal v spojení s prikázaním lásky k Bohu.

Ježiš vidí v slúžení priamo postoj, ktorý človeka robí Jeho učeníkom. Ježišov prevratný čin, pokiaľ ide o hodnotenie služby, je v tom, že vo svojom mravnom hodnotení prevrátil pomer dvoch vecí: slúžiť a dať si slúžiť (L 22, 26-27: „Ale najväčší medzi vami, nech je ako najmenší a vodca ako slúžiaci. Lebo, kto je väčší: ten čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí: Ale ja som medzi vami, ako ten, čo slúži.“). Pán Ježiš prišiel, aby slúžil – sám to tak povedal: „Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Pán Ježiš je diakonom par excellence.

Diakonia je služba lásky.

Takáto služba má byť v Kristovej cirkvi samozrejmosťou. Podľa apoštolského napomenutia máme predsa zmýšľať tak, ako Ježiš Kristus (F 2, 5) a On vidí veľkosť svojich učeníkov práve v službe. Preto ,,nielen že žiada od nich službu, ale sám ukazuje príklad služby. Známe sú jeho slová: „Syn človeka neprišiel aby, aby Jemu slúžil, ale aby On slúžil" (Mk 10, 45). A on aj slúžil jednak zvesťou evanjelia o milosti Božej v Ňom zjavenej, ale aj skutkami pomáhajúcej lásky tým, čo takúto pomoc potrebovali, lebo boli v životných ťažkostiach. Apoštolovia Ho v tejto službe nasledovali a pomáhali a pomáhali im prví siedmi diakoni, ako vieme zo Sk 6. A tak teda môžeme hovoriť o diakonii ako o kresťanskej službe, ako o sociálnej starostlivosti o blížnych v núdzi, ako ju správne definuje naša Evanjelická encyklopédia (s. 79). Témou mojej prednášky má byť súčasná cirkev a diakonia. Nebudem sa teda zaoberať históriou diakonie všeobecne a našej cirkvi zvlášť, hoci by to bolo určite zaujímavé. Žiaľ, krásne sa vyvíjajúca činnosť evanjelickej diakonie na Slovensku v medzivojnovom období bola násilne prerušená a zastavená v období komunistického režimu. Zmena pomerov po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 otvorila pre cirkev nové možnosti práce aj v sociálnej oblasti a tak v roku 1991 došlo aj k obnoveniu činnosti evanjelickej diakonie a tak na tomto sympóziu si s vďakou k Pánovi cirkvi pripomíname 15. výročie jej činnosti. Súčasná cirkev a diakonia organicky spolu súvisia, veď diakonická služba patrí k podstate cirkvi. Vyplýva to zo sumy Božieho zákona o láske k Bohu a k blížnym, ako aj napomenutia apoštola Jána, aby sme nemilovali slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdove (1J 3,16) a apoštola Jakuba, aby sme boli činiteľmi slova (1,22), ktorý text bol aj ústrednou témou tohoročnej Synody. Ako sa to prakticky osvedčilo, o tom nám hovoria strediská ED našej cirkvi. Nemôžeme ani v našej cirkvi povedať, že by naši starší, chorí, či postihnutí nepotrebovali, aby počet stredísk ED ďalej rástol. Napr. v Sliezskej diakonii majú stredisko Timotej v Bruntáli, ktoré sa venuje podpore mladých ľudí pri procese prechodu z ústavnej služby (či je to detský domov, diagnostický ústav, či azylový dom, alebo po skončení trestu vo väzení apod.). Užívatelia tohto strediska sa pripravujú na samostatný život, na život v spoločnosti. Sliezska diakonia dostáva pomerne vysoké dotácie od ministerstiev, od miest a obcí, kde sú strediská. Viem, že aj naša ED dostáva finančné prostriedky od štátu i miesta obcí. Bolo by potrebné, aby sa táto služba aj zo strany štátu viac podporila aj na zborovej úrovni. V Liptovskom Mikuláši boli 21. a 22 októbra t. r. Dni zborovej diakonie. Je to dôkazom toho, že sa aj dnes nájdu tí, ktorí chcú byť nablízku druhým, slúžiť im, byť oporou a vnášať im silu Božej lásky do ich ťažkého života. Mňa zaujala diskusia, ktorá bola na stretnutí o zborovej diakonii. Výber ľudí pre prácu ZbD sa neuberá správnym smerom, informácie o diakonickej práci sú blokované. Opatrovateľská služba existuje, ale zanikla návštevná služba a nie všetci sú s tým spokojní. Rast ZbD závisí od zázemia cirkevného zboru a postoja duchovných. Musíme hovoriť otvorene o vzťahu ZbD do ED. Čo by znamenalo začlenie zborových diakonických služieb pod ED? Sme zajedno, že zborové služby treba podporiť a tak aj oživiť ich prácu, ich službu.

Diakonia má aj misijný význam. V súčasnom sekularizovanom prostredí pomáha k zviditeľneniu sa cirkvi. Jej činnosť môže osloviť aj tých, ktorí ináč neprídu do styku s Božím slovom, ktorí sú mimo cirkvi, ba máme aj dnes mnohých, čo sú priamo proti cirkvi podľa 1P 2,12 a Jk 2,18b. Aj v nábožnej piesni spievame: „Nehovor: Kresťan som! (dokiaľ nesvedčia o tom/ všetky skutky tvoje,/ dokázané životom" (ES 483,7). Nech je zjavné nášmu svetu, že naša viera niečo dáva pre tento život, nie len pre budúci život, že cirkev má v našej spoločnosti oprávnenosť. To môže niekoho priviesť ku zmene zmýšľania, ba aj priviesť k Bohu. Všetci poznáme podobenstvo nášho Pána o milosrdnom Samaritánovi. V ňom nás Pán Ježiš učí, že blížnym je každý človek, ktorý potrebuje našu pomoc. To je jediná pohnútka, aby sme slúžili. Nezáleží na tom, kto je to, aký človek, priateľ i nepriateľ, či je beloch, alebo černoch, akej je národnosti, či je starý, alebo mladý, či ho poznám, alebo nepoznám. Každý človek je náš brat, alebo sestra. Máme predsa jedného nebeského Otca. Služba lásky je našim svedectvom o láske Pána Ježiša, ktorý nás posiela ako v podobenstve zákonníka: Choď a rob podobne ako Samaritán. Pomáhaj slovom i skutkami lásky. Nečakaj vďaku, ani odmenu. Pán Ježiš nás tak miluje, že dal za nás svoj život. Preto aj my milujme svojich blížnych. Rozdeľme sa s nimi o dary Božej lásky a žehnania! V tomto zmysle buďme všetci dobrými diakonmi a diakonisami! Preto naša cirkev bude aj naďalej po každej stránke podporovať činnosť ED a pri jej terajšom jubileu jej chcem zaželať hojnosť Božej pomoci, hojnosť ochotných pracovníkov, hojnosť duchovných darov aj dostatok časných prostriedkov, potrebných k jej požehnanej práci. Povedané slovami knihy Kazateľ 9,8: „Nech sú tvoje šaty vždy biele a nech nikdy nechýba olej na tvojej hlave“.