Keď plány dopadnú inak

Dobrovoľníčka z nemeckého Erfurtu, Luise Sanno je príjemná, 19 ročná mladá dáma, ktorá už od 15-tich rokov vedela, čo chce v budúcnosti robiť. V rozhovore s ňou sme sa okrem iného dozvedeli aj to, že tento ročný dobrovoľnícky pobyt na Slovensku bol pre ňu samotnú neplánovaným pozitívnym prekvapením.

Sme veľmi radi, že každý rok môžeme na Slovensku privítať dobrovoľníkov z Nemecka, ktorí s láskou pomáhajú v službe druhým. Je veľmi veľa možností ako sa dá vycestovať von. Luise, prečo práve Slovensko? Ako si sa Ty dozvedela o tomto diakonickom dobrovoľníckom programe?

Dozvedela som sa o tejto možnosti úplne neplánovane, cez Hannah, dobrovoľníčku, ktorá bola na Slovensku v roku 2012. Veľmi sa jej tu páčilo a odporúčala mi tento diakonický program. Ja som vôbec nerozmýšľala vycestovať do zahraničia. Skončila som gymnázium a chcela som pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Viem, že mnohí mladí potrebujú rok na premyslenie čo ďalej. Ja som však nepotrebovala. Chcela som a stále chcem ísť študovať učiteľský smer – prvý stupeň. Mala som na výber medzi Slovenskom a Estónskom, a aj na základe odporúčaní od Hannah som si vybrala práve Slovensko a vôbec toto rozhodnutie neľutujem.

Máš už nejaké skúsenosti s dobrovoľníctvom?

Neviem, či sa to dá nazvať priamo dobrovoľníctvom, ale viackrát som pomáhala s organizáciou táborov pre konfirmandov, mám za sebou krátku prax v škole a mám skúsenosti s opatrovaním detí v domácnosti.

Počula som, že sa na Slovensku nestíhaš vôbec nudiť. Čo všetko je Tvojou náplňou práce počas tohto dobrovoľníckeho roku?

Dva dni v týždni chodím učiť nemecký jazyk na Evanjelické lýceum v Bratislave v časti Petržalka. Dva dni v týždni som v Stredisku evanjelickej diakonie na Partizánskej ulici a jeden deň som na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Okrem toho sama som sa rozhodla súkromne doučovať nemecký jazyk a chodím do rakúskeho utečeneckého tábora učiť nemčinu.

Máš toho naozaj dosť. Stihla si už aspoň niečo vidieť z našej krajiny?

Víkendy využívam na cestovanie, ktoré milujem. Vaša krajina je nádherná a keď mám voľno, vždy ho využijem na to, aby som z nej niečo nové spoznala. Bola som už v Košiciach, v Poprade, na turistike vo Vysokých Tatrách, na Spišskom hrade, v Slovenskom raji, na Kriváni. Videla som Žilinu, Nitru, Trenčín a bola som vo Vrbovciach, kde je tento rok aj Albrecht, ďalší dobrovoľník z Nemecka. Pozícia Slovenska je veľmi dobrá aj na vycestovanie za hranice. Preto som navštívila aj Budapešť, Viedeň, Talin.

Prezradila si nám, že máš rada cestovanie. Čomu sa ešte venuješ? Aké máš hobby?

Veľmi rada lyžujem, korčuľujem, robím jogging a celkovo rada športujem, chodím na divadelné predstavenia, do kina. Veľmi rada trávim čas s priateľmi, čomu som sa naučila tu na Slovensku, mimo domova. Je veľmi dôležité mať priateľov okolo seba a som rada, že som pár našla aj tu.

Máš nejaký nezabudnuteľný zážitok?

Čo sa týka voľného času, všetky výlety sú nezabudnuteľné. Čo sa týka dobrovoľníctva, nikdy nezabudnem na jednu klientku, staršiu pani v Stredisku evanjelickej diakonie. Táto pani je už v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby. Vždy keď sa s ňou rozprávam, dokáže povedať iba pár jednoduchých slov (po slovensky). Jeden deň mala veľmi dobrú náladu a ako som sa s ňou rozprávala začala mi hovoriť dokonca súvislé vety a to po nemecky! Boli to napríklad: „Dobre – sa po nemecky povie – gut“. „Dobré ráno – sa povie – guten Morgen.“ Pre mňa to bol veľmi emotívny a osobný zážitok. Táto pani v ten deň prekonala obmedzenia svojej choroby a zistila som, že v minulosti vedela po nemecky.

Čas na Slovensku sa Ti pomaly kráti. Ak by si mohla, čo by si si zo Slovenska odniesla domov?

Každopádne jedlo! Najlepšie jedlo aké som kedy jedla, sú bryndzové halušky. Odniesla by som si aj kúsok z vašej mentality. Páči sa mi vaša srdečnosť. Aj k cudzincovi viete byť hneď otvorení a viete sa veľmi rýchlo skamarátiť. Nemusíte mať veci striktne nalinajkované, nestresujete a viete riešiť veci spontánne.

Čo by si odporučila ostatným, prečo sa zapojiť do dobrovoľníckej činnosti?

Dobrovoľnícka činnosť je veľmi dôležitá pre budovanie a rast osobnosti človeka. V škole sa síce naučíme teóriu, ale skutočný život v praxi je trochu iný. Je to veľmi dobrý štart do života. Človek sa naučí mnoho vecí, je to dobrá príprava pre budúce povolanie. Ja osobne som sa naučila čo to znamená pracovať. Naučila som sa zodpovednosti a samostatnosti. Naučila som sa mnoho o vašej krajine, naučila som sa mnoho aj o mojej krajine. Naučila som sa prežiť bez rodičov, dôverovať svojim schopnostiam, naučila som sa samostatne myslieť a mať názor na veci. Získala som mnohých priateľov. Tento pobyt mi dal veľmi veľa. Ďakujem za príležitosť stráviť tento rok práve medzi vami.

Je niečo, čo Ti tento pobyt vzal?

Žiaľ áno, vzal mi priateľov u mňa doma v Nemecku. Neberiem to však negatívne. Až v takýchto situáciách človek zistí, kto je skutočným priateľom a ako hlboko sú tieto priateľstvá postavené.