Diakonia.sk 03-04 / 2008

Je november, krátia sa jesenné dni a blíži sa adventné predvianočné obdobie, kedy mnohí z nás na rozdiel od iných ročných období siahnu po knižke. Určite budete so mnou súhlasiť, keď napíšem, že pre mňa sa vianočný čas neoddeliteľne spája s čarom rozprávok. A medzi Dobšinského rozprávkami nájdete aj rozprávku O troch grošoch. Ak náhodou túto rozprávku nepoznáte, hovorí o chudobnom človeku, ktorý svoje zarobené tri groše rozdelil medzi svojich rodičov, seba a svoje deti. Jedným grošom tento muž splácal rodičom starostlivosť z detstva, z druhého groša žil sám a tretím si, starostlivosťou o vlastné deti, predplácal to, že ony ho v starobe doopatrujú. Možno si položíte teraz otázku: A prečo spomínam práve túto rozprávku? Možno preto, že sa blíži adventný čas a Vianoce, možno preto, že to u mnohých ľudí a v mnohých rodinách, bohužiaľ, nefunguje ako v tejto rozprávke.

Často sa stretávame so skutočnosťou, že sa na jeden z tých troch grošov zabúda. A na ktorý? Paradoxne na ten prvý - na rodičov. Priznajme si: Na koho myslíme? Na seba, na svoje deti a rodičia zostávajú v mnohých rodinách na pokraji záujmu. A pritom práve im máme byť vďační za tie "tri groše." Seniori zostávajú bez lásky, povšimnutia, nevenujeme im svoj "drahocenný" čas a trpezlivosť. A takto im "splácame" jeden groš...

 

Stiahni si celý časopis v pdf