Príbeh (nielen) adventných sviec

Horeli štyri sviečky na adventnom venci tak ticho, že bolo počuť, ako sviečky začali hovoriť. Prvá sviečka sa volala Mier, druhá Viera a tretia Láska. Sviečky horeli čoraz slabšie, až ich svetielka úplne zhasli. Len štvrtá sviečka svietila ďalej. Volala sa Nádej. Plameň Nádeje by nikdy nemal v našom živote zhasnúť....a každý z nás by mal mať v srdci plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje.

Určite všetci dobre poznáte slovenské porekadlo o priateľstve: "V núdzi poznáš priateľa." Poviete si: Áno, tak sa to hovorí. Ale kým nezažijete ťažkú životnú situáciu, v ktorej sa preveria charaktery vašich priateľov, tak podstatu tejto životnej múdrosti našich predkov nepochopíte. Mňa raz v relácii Modré z neba zaujal príbeh o matke s deťmi v hmotnej núdzi. Viem, takýchto príbehov je v tejto relácii neúrekom. Zaujímavé na tomto príbehu však bolo, že sen o lepšom bývaní pre túto rodinu nevysníval rodinný príslušník ani kamarátka ženy, matka či spolužiaci detí, ale suseda z paneláka, s ktorou sa občas stretli na chodbe a prehodili pár slov. Preto bolo pre túto rodinu veľkým prekvapením zistenie, kto napísal list do relácie. Nikto to totiž nečakal. Ako nazvať túto darkyňu? Neviem... Možno tichý priateľ! Človek, ktorý nepotrebuje na seba upozorňovať, nečaká prejavy vďaky za to, čo pre vás urobí. Je s vami, aj keď si to nemyslíte, stojí pri vás, aj keď to netušíte. Je tu jednoducho pre vás, lebo mu na vás záleží.

„ Pane nemám človeka:“

Je 21. storočie a my sme v tomto roku symbolicky vyhlásili boj proti chudobe. Čo nás privádza k tejto symbolickej výzve? Strach? Ekonomicko –hospodárska kríza ukázala slabé stránky hospodárskej prosperity. Prekvapila nás kríza a dotkla sa bohatých, aj chudobných. Zo dňa na deň sa zmenili naše istoty na neistoty. Každý z nás sa mohol ocitnúť zo dňa na deň bez práce. Ako sme sa zachovali my kresťania? Kríza sa mohla pre nás stať symbolickým zastavením na križovatke nášho života, aby sme si mohli uvedomiť, čo všetko vlastníme, aké istoty požívame a koľko z toho chýba tým druhým, ktorí chudobu prežívajú denne a žijú bez sociálnych aj spoločenských istôt. Ako sa prejavila naša solidarita s chudobnými?

Otec, matka, brat, sestra... Jednoducho: Rodina. Pokrvne spojení ľudia. Spoločenstvo, ktoré žije vo vzájomnej láske a v porozumení. A čo tak iný význam slova: sestra ? Zdravotná sestra... zamestnankyňa nemocnice, ktorá pomáha liečiť chorých, poskytuje pacientom ošetrovateľskú starostlivosť.  Duchovná sestra...

Sesterstvo je „ženský“ variant slova bratstvo. Označuje prepojenosť ľudí, puto, kde jeden človek pomáha tomu druhému. Stojí pri ňom v dobrom i v zlom. Je preňho oporou, podá mu pomocnú ruku, keď to ten druhý potrebuje. Pohladí, uteší, usmerní ... Aj keď niekedy aj pohaní, skritizuje, rozplače... No vždy to robí v mene lásky k nám. Alebo aspoň vo väčšine prípadov. Veď ako sa hovorí: Rodinu a teda ani sestru si sami nevyberáme. A diakonické sesterstvo? Sesterstvo čisté, obetavé, humánne, bezhraničné, Božie...