Otec, matka, brat, sestra... Jednoducho: Rodina. Pokrvne spojení ľudia. Spoločenstvo, ktoré žije vo vzájomnej láske a v porozumení. A čo tak iný význam slova: sestra ? Zdravotná sestra... zamestnankyňa nemocnice, ktorá pomáha liečiť chorých, poskytuje pacientom ošetrovateľskú starostlivosť.  Duchovná sestra...

Sesterstvo je „ženský“ variant slova bratstvo. Označuje prepojenosť ľudí, puto, kde jeden človek pomáha tomu druhému. Stojí pri ňom v dobrom i v zlom. Je preňho oporou, podá mu pomocnú ruku, keď to ten druhý potrebuje. Pohladí, uteší, usmerní ... Aj keď niekedy aj pohaní, skritizuje, rozplače... No vždy to robí v mene lásky k nám. Alebo aspoň vo väčšine prípadov. Veď ako sa hovorí: Rodinu a teda ani sestru si sami nevyberáme. A diakonické sesterstvo? Sesterstvo čisté, obetavé, humánne, bezhraničné, Božie...

Láska k Bohu a láska k blížnemu sú dve krídla dverí ...

Už sa Vám niekedy stalo, že ste nevedeli otvoriť alebo zavrieť dvere? Krídla dverí do seba jednoducho nezapadali kvôli nejakému technickému problému. Keď ste si nevedeli pomôcť, zavolali ste opravára, ktorý chybu odstránil a dvere boli znovu funkčné. A už sa Vám niekedy stalo, že ste boli prekvapení, možno aj sklamaní z neľudského správania človeka, ktorý sa hlási k Bohu? Človeka, ktorý po návšteve chrámu Božieho alebo modlitbe odmietne pomôcť blížnemu?

Milí naši čitatelia,

práve držíte v rukách nové číslo nášho diakonického časopisu. Áno, podľa titulnej stránky správne sudzujete, že aj my si na stránkach časopisu ripomenieme 90. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Osobnosti, ktorá stála pri zrode československa. Muža s množstvom záujmov a aktívnym rístupom k životu. človeka s evanjelickou výchovou, ktorá ho viedla životom. Jedného z najslávnejších mužov našej histórie, ktorý svoj ladý život zasvätil a obetoval službe národa. A v neposlednom rade osobnosti, ktorá nám môže byť silným morálnym vzorom.

Je november, krátia sa jesenné dni a blíži sa adventné predvianočné obdobie, kedy mnohí z nás na rozdiel od iných ročných období siahnu po knižke. Určite budete so mnou súhlasiť, keď napíšem, že pre mňa sa vianočný čas neoddeliteľne spája s čarom rozprávok. A medzi Dobšinského rozprávkami nájdete aj rozprávku O troch grošoch. Ak náhodou túto rozprávku nepoznáte, hovorí o chudobnom človeku, ktorý svoje zarobené tri groše rozdelil medzi svojich rodičov, seba a svoje deti. Jedným grošom tento muž splácal rodičom starostlivosť z detstva, z druhého groša žil sám a tretím si, starostlivosťou o vlastné deti, predplácal to, že ony ho v starobe doopatrujú. Možno si položíte teraz otázku: A prečo spomínam práve túto rozprávku? Možno preto, že sa blíži adventný čas a Vianoce, možno preto, že to u mnohých ľudí a v mnohých rodinách, bohužiaľ, nefunguje ako v tejto rozprávke.