Evanjelická diakonia je značka vysokej kvality
Rozhovor s Jánom Juranom, riaditeľom Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR
Diakonia.sk, 1–2 / 2016, ročník XI.
Ján Juran na Cirkevnom odbore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pôsobí od apríla 1990. Na pozícii riaditeľa cirkevného odboru pracoval v roku 1994 a od roku 1999 v tejto funkcii pôsobí doteraz. Vzhľadom na fakt, že cirkevný odbor zabezpečuje výkon štátnej správy vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, požiadali sme Jána Jurana o jeho pohľad na prácu našej jubilujúcej diakonie.
Evanjelická diakonia ECAV si v tomto roku pripomína 25 rokov od obnovenia svojej činnosti po páde totalitného režimu. Vy ako riaditeľ Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR dlhodobo sledujete pôsobenie diakonie z pozície vášho úradu. Ako vnímate štvrťstoročie služby diakonie v našej spoločnosti?
Evanjelická diakonia ECAV aj vďaka obetavosti a húževnatosti jej prvej riaditeľky Zuzany Kolárovskej a jej spolupracovníčok a spolupracovníkov efektívne využila priaznivú situáciu na začiatku deväťdesiatych rokov na vytvorenie materiálnej a personálnej základne na budovanie životaschopnej štruktúry Evanjelickej diakonie. Treba zdôrazniť skutočnosť, že sa začínalo prakticky od nuly, takpovediac na zelenej lúke. Evanjelickú diakoniu totiž štát v období po roku 1948 právne i fakticky zlikvidoval, budovy zoštátnil, diakonisy a personál rozpustil. Kontinuita prirodzeného vývoja sa preto úplne prerušila a s jej následkami sa musia prakticky do dnešných dní vysporiadavať všetky cirkvi na Slovensku. Evanjelická diakonia sa etablovala v cirkvi aj v spoločnosti ako výrazný subjekt so značkou vysokej kvality poskytovaných služieb. To je výsledkom cieľavedomosti a odbornosti jej doterajšieho vedenia a pracovníkov, ako aj podpory jej činnosti zo strany slovenských a zahraničných cirkevných subjektov.
Evanjelická diakonia ECAV je druhou najväčšou charitatívnou organizáciou na Slovensku. Ako podľa vás prijala spoločnosť jej pôsobenie? S akými prekážkami, či už legislatívnymi, alebo spoločenskými musela podľa vás zápasiť?
Možno ide o profesionálnu deformáciu, ale ja som sa doteraz stretol len s veľmi pozitívnym hodnotením Evanjelickej diakonie, a to aj zo strany toho najpovolanejšieho – Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa môjho názoru aj sekulárna časť našej spločnosti vníma priaznivo pôsobenie cirkevných charitatívnych organizácií. Určitý problém vidím v tom, že v našom kultúrnom prostredí vníma spoločnosť prácu charít a diakonie ako inštitucionálnu činnosť, ako činnosť, ktorú majú vykonávať ako svoje poslanie a povolanie. Naproti tomu – napríklad v Spojených štátoch amerických chápu túto činnosť predovšetkým ako vec osobnej zaangažovanosti jednotlivcov a konkrétnych cirkví, resp. ich organizačných subjektov, teda farností a cirkevných zborov.
Vieme o vás, že sa hlásite k ECAV na Slovensku a ste praktizujúci kresťan. Ako podľa vás dnešná spoločnosť vníma prácu charitatívnych organizácií a v čom sa odlišujú od iných inštitúcií, ktoré nepochybne v našej spoločnosti v oblasti sociálnych služieb konajú dobrú prácu?
S diakonickou prácou mám osobnú skúsenosť od polovice osemdesiatych rokov. Navštevovali sme starých ľudí v domovoch dôchodcov v Bratislave a Stupave, jednej invalidnej tete v Bratislave som takmer päť rokov robil nákupy. Naša spoločnosť prijíma prácu a službu cirkevných charitatívnych organizácií jednoznačne pozitívne, zvlášť zo strany členov vlastnej cirkvi. Ich „pridaná hodnota“ spočíva podľa môjho názoru v duchovnom rozmere ich práce, duchovnej a osobnej zaangažovanosti ich pracovníkov, v naviazanosti na konkrétnu cirkev, s čím je spojená aj záruka stability a spoľahlivosti.
Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR má množstvo kompetencií, ktoré sa týkajú činností cirkví. Akú úlohu zohráva ministerstvo kultúry v kontexte charitatívnych cirkevných organizácií?
Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR spolupracuje s cirkvami na základe partnerskej spolupráce, neriadi ani metodicky neusmerňuje ich činnosť. Prostredníctvom zdrojov štátneho rozpočtu prideľuje finančné prostriedky na prevádzku ústredia Slovenskej katolíckej charity a jej domovov a na prevádzku ústredia Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku a Diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi vo forme príspevku.
A na záver – čo by ste zaželali Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku pri jej 25. výročí služby?
Želám všetkým pracovníkom a podporovateľom Evanjelickej diakonie, aby pokračovali a rozvíjali doterajšiu vysokú úroveň svojej služby, zachovali jej duchovný rozmer a rozširovali postupne svoje pôsobenie do čo najväčšieho počtu cirkevných zborov ECAV na Slovensku.
Diakonia.sk, 1–2 / 2016, ročník XI.
Ján Juran na Cirkevnom odbore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pôsobí od apríla 1990. Na pozícii riaditeľa cirkevného odboru pracoval v roku 1994 a od roku 1999 v tejto funkcii pôsobí doteraz. Vzhľadom na fakt, že cirkevný odbor zabezpečuje výkon štátnej správy vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, požiadali sme Jána Jurana o jeho pohľad na prácu našej jubilujúcej diakonie.
Evanjelická diakonia ECAV si v tomto roku pripomína 25 rokov od obnovenia svojej činnosti po páde totalitného režimu. Vy ako riaditeľ Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR dlhodobo sledujete pôsobenie diakonie z pozície vášho úradu. Ako vnímate štvrťstoročie služby diakonie v našej spoločnosti?
Evanjelická diakonia ECAV aj vďaka obetavosti a húževnatosti jej prvej riaditeľky Zuzany Kolárovskej a jej spolupracovníčok a spolupracovníkov efektívne využila priaznivú situáciu na začiatku deväťdesiatych rokov na vytvorenie materiálnej a personálnej základne na budovanie životaschopnej štruktúry Evanjelickej diakonie. Treba zdôrazniť skutočnosť, že sa začínalo prakticky od nuly, takpovediac na zelenej lúke. Evanjelickú diakoniu totiž štát v období po roku 1948 právne i fakticky zlikvidoval, budovy zoštátnil, diakonisy a personál rozpustil. Kontinuita prirodzeného vývoja sa preto úplne prerušila a s jej následkami sa musia prakticky do dnešných dní vysporiadavať všetky cirkvi na Slovensku. Evanjelická diakonia sa etablovala v cirkvi aj v spoločnosti ako výrazný subjekt so značkou vysokej kvality poskytovaných služieb. To je výsledkom cieľavedomosti a odbornosti jej doterajšieho vedenia a pracovníkov, ako aj podpory jej činnosti zo strany slovenských a zahraničných cirkevných subjektov.
Evanjelická diakonia ECAV je druhou najväčšou charitatívnou organizáciou na Slovensku. Ako podľa vás prijala spoločnosť jej pôsobenie? S akými prekážkami, či už legislatívnymi, alebo spoločenskými musela podľa vás zápasiť?
Možno ide o profesionálnu deformáciu, ale ja som sa doteraz stretol len s veľmi pozitívnym hodnotením Evanjelickej diakonie, a to aj zo strany toho najpovolanejšieho – Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa môjho názoru aj sekulárna časť našej spločnosti vníma priaznivo pôsobenie cirkevných charitatívnych organizácií. Určitý problém vidím v tom, že v našom kultúrnom prostredí vníma spoločnosť prácu charít a diakonie ako inštitucionálnu činnosť, ako činnosť, ktorú majú vykonávať ako svoje poslanie a povolanie. Naproti tomu – napríklad v Spojených štátoch amerických chápu túto činnosť predovšetkým ako vec osobnej zaangažovanosti jednotlivcov a konkrétnych cirkví, resp. ich organizačných subjektov, teda farností a cirkevných zborov.
Vieme o vás, že sa hlásite k ECAV na Slovensku a ste praktizujúci kresťan. Ako podľa vás dnešná spoločnosť vníma prácu charitatívnych organizácií a v čom sa odlišujú od iných inštitúcií, ktoré nepochybne v našej spoločnosti v oblasti sociálnych služieb konajú dobrú prácu?
S diakonickou prácou mám osobnú skúsenosť od polovice osemdesiatych rokov. Navštevovali sme starých ľudí v domovoch dôchodcov v Bratislave a Stupave, jednej invalidnej tete v Bratislave som takmer päť rokov robil nákupy. Naša spoločnosť prijíma prácu a službu cirkevných charitatívnych organizácií jednoznačne pozitívne, zvlášť zo strany členov vlastnej cirkvi. Ich „pridaná hodnota“ spočíva podľa môjho názoru v duchovnom rozmere ich práce, duchovnej a osobnej zaangažovanosti ich pracovníkov, v naviazanosti na konkrétnu cirkev, s čím je spojená aj záruka stability a spoľahlivosti.
Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR má množstvo kompetencií, ktoré sa týkajú činností cirkví. Akú úlohu zohráva ministerstvo kultúry v kontexte charitatívnych cirkevných organizácií?
Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR spolupracuje s cirkvami na základe partnerskej spolupráce, neriadi ani metodicky neusmerňuje ich činnosť. Prostredníctvom zdrojov štátneho rozpočtu prideľuje finančné prostriedky na prevádzku ústredia Slovenskej katolíckej charity a jej domovov a na prevádzku ústredia Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku a Diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi vo forme príspevku.
A na záver – čo by ste zaželali Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku pri jej 25. výročí služby?
Želám všetkým pracovníkom a podporovateľom Evanjelickej diakonie, aby pokračovali a rozvíjali doterajšiu vysokú úroveň svojej služby, zachovali jej duchovný rozmer a rozširovali postupne svoje pôsobenie do čo najväčšieho počtu cirkevných zborov ECAV na Slovensku.
Eva Bachletová
publicistka a spisovateľka
publicistka a spisovateľka
