Dobrovoľnícky rok v Nemecku

Michaela Daňová je mladé odvážne dievča, ktoré sa po skúsenosti s letným nemeckým dobrovoľníckym pobytom SommerAktiv v roku 2017, rozhodlo dobrovoľníčiť v Nemecku po celý rok. Koncom augusta 2019 jej pomaly uplynie rok tejto dobrovoľníckej činnosti v nemeckom Eisenbergu, a preto by sme jej radi položili pár otázok.

Milá Miška, čo bolo hlavnou motiváciou k tomu, že si sa rozhodla pre ročný nemecký dobrovoľnícky pobyt v rámci partnerstva Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku a Diakonie Mitteldeutschland v Nemecku?
Keďže som už pred 2 rokmi takmer celé leto strávila „v našom“ zariadení a veľmi ma táto práca napĺňala, chcela som zistiť, či mi to bude dávať zmysel dlhodobo, či by som dokázala pracovať v takejto sfére.

Kde si dobrovoľníčila celý rok a čo bolo Tvojou náplňou práce?
Bola som v malom, asi 11-tisícovom meste Eisenberg v Durínsku v zariadení pre seniorov. Tu som hlavne trávila čas s našimi klientmi – prechádzkami, rozhovormi, doprovodom pri kultúrnych a náboženských podujatiach, ponukami pre skupiny i jednotlivcov, napríklad čítaním dennej tlače, spievaním, pripravovaním hier. Mala som možnosť nahliadnuť aj do oblasti opatrovateľstva, kde som našim bewohnerom, obyvateľom domova hlavne podávala stravu a tekutiny.

Stretla si sa s nejakými úskaliami, ktorým si musela počas roka čeliť?
Hlavne asi so svojimi negatívnymi vlastnosťami, respektíve nedostatkom tých pozitívnych – nedostatočná trpezlivosť voči klientom. Čo sa týka práce s kolegami, tak vykomunikovanie si problémov a boj s predpojatosťou.
A jednoznačne ranné vstávanie, presnejšie budíček 4.15 – po tejto svojej skúsenosti majú môj rešpekt všetci, ktorí takto pracujú, ešte viac tí na smeny.

Na čo budeš najradšej spomínať?
Na vedomie, že to, čo robím, má zmysel – cítila som sa užitočne už len tým, že som tu bola pre niekoho a on bol vďaka tomu šťastnejší.

Ak by to bolo možné, čo by si si rada „odniesla“ z Eisenbergu domov?
Jasné, že našich bewohnerov!

Čo Ti tento ročný dobrovoľnícky pobyt dal a čo vzal?
Dal mi bezpochyby výrazne viac ako vzal. Dôchodcovia sú nesmierne vďační. Stačí maličkosť a oni sa poďakujú. Cez nich som dostávala radosť a energiu. Určite bol tento rok pre mňa dôležitá skúsenosť – pracovná i medziľudská. Bola to oáza, kde som mohla načerpať silu, ale aj taká orientačná smerovka pri rozhodovaní sa, ako ísť ďalej. A určite cítim aj istý pokrok v jazyku.
A čo vzal? Je logické, že v takomto prípade – ďaleko od domova – človek trávi menej času s priateľmi, rodinou. Ale vďaka moderným technológiám sa aj táto strata dala kompenzovať.

Ako si trávila svoj voľný čas?
Vrátila som sa ku svojim starým koníčkom, na ktoré som na vysokej škole nemala čas – kresba, maľba; a objavila som čaro vyšívania. Čítala som, chodila na prechádzky, na výlety. Niekedy som si len tak sadla k našim klientom a rozprávali sme sa.

Zmenil sa nejakým spôsobom Tvoj pohľad na svet/život?
Asi menej riešim hlúposti. Keď som videla, s čím všetkým bojujú starí ľudia a ako statočne to znášajú, tak som si povedala, že to, čím sa zaoberám ja, vôbec nie je podstatné. A hlavne táto medzivojnová generácia je mi veľkou inšpiráciou v znášaní bolesti a ťažkostí.

Aké sú Tvoje plány do budúcnosti?
V tomto momente sú dosť otvorené a skôr abstraktné. Veľmi dúfam, že nájdem zamestnanie v oblasti sociálnej práce v zariadení pre seniorov na Slovensku.

Odporučila by si takýto rok aj iným?
Určite, ale myslím, že to nie je pre každého. Človek by mal byť otvorený, komunikatívny, s citom a trpezlivosťou pre seniorov.