Ako sme prežívali posledné mesiace v SED Kšinná
V SED Kšinná, tak ako aj v iných zariadeniach, aj v našom je zákaz návštev skoro od začiatku marca. Príbuzní môžu našich klientov navštíviť len v exteriéri a za určitých hygienicko-protiepidemiologických podmienok. Keďže je to už dlhé obdobie, sú klienti, ktorí to znášajú dobre, situáciu chápu, ale sú aj takí, ktorým ťažko vysvetlíte, prečo je to tak, ako to je. Rovnako je to aj s príbuznými. Niektorí Vám poďakujú za všetku starostlivosť a za všetko čo pre ich príbuzných robíte, iní s nariadeniami nesúhlasia a robí im problémy sa podľa nich riadiť.
Často som si kládla otázky: „Prečo to Pán Boh dovolil? Prečo musíme žiť pod takým tlakom?“. Neustále príbuzným opakovať hygienické opatrenia, klientov neustále udržiavať v psychickej pohode. Je to veľmi náročné obdobie. Pochopila som, že Pán Boh niekedy dopustí chorobu a ťažkosti preto, aby si získal našu pozornosť. Mnohokrát na to zabúdam. Zabúdam, že aj za takýchto ťažkých okolností, ktoré nás obklopujú, má Pán Boh všetko pod kontrolou. Pri takýchto útokoch sa skutoční veriaci obrátia na Boha, kde hľadajú silu a povzbudenie. Neveriaci sa Bohu, ale aj Vám obrátia chrbtom. Ľudia reagujú na krízy rôzne. Výsledok bude taký – buď sa z nás stane lepší človek alebo zatrpknutejší. Pretože utrpenie charakter neformuje, ale odhaľuje.
V našom zariadení sme veľmi vďační, že nás z milosti Božej navštívil brat farár Ondrej Kolárovský s rodinou. Prostredníctvom brata farára sa nám dostalo slovo povzbudenia a novej duchovnej sily. Poslúžil nám Božím slovom z listu Rímskym 1:16-17 „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, (potom) aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.“ Brat farár nám priblížil aj jeho prácu v Evanjelizačnom stredisku, kde pôsobí. Našim klientom priniesol knihy a zamyslenia na každý deň. Zároveň sme sa porozprávali aj o jeho mame, sestre farárke Zuzane Kolárovskej, ktorá bola súčasťou vzniku nášho zariadenia.
Počas uplynulých ťažkých mesiacoch som si uvedomila, čo pre mňa znamenajú moji spolupracovníci. Čo všetko sú ochotní znášať, nie raz a nie dvakrát sa vzdať voľného času, pohodlia domova, ísť na maximum, ochotne poslúžiť. Ochotne povedať „zapíš ma do krízového plánu, keby prišlo k najhoršiemu“. Moje poďakovanie patrí všetkým našim zamestnancom. Vyjadriť vďaku by som chcela Alenke Rusňákovej – bývalej ekonómke, ktorej vďačím za tak veľa. Najmä za trpezlivosť a silu kráčať aj cez prekážky. Vrchnej sestre Aničke Opáthovej, ktorej odhodlanie a vytrvalosť mi je príkladom.
Veľmi si vážim aj Lenku a Martina Božíkových – mladých ľudí, ktorí nás počas tohto náročného obdobia zásobujú vlastnoručne ušitými ochrannými rúškami, ovocím, zeleninou, čistiacimi prostriedkami a iným.
Nie je to samozrejmosť, je to privilégium. Privilégium je aj to, že ako Božie deti smieme kráčať aj cez ťažké dni a môžeme si byť vedomí nasledovného: „Nikdy Ťa neopustím a nikdy Ťa nezanechám“
Často som si kládla otázky: „Prečo to Pán Boh dovolil? Prečo musíme žiť pod takým tlakom?“. Neustále príbuzným opakovať hygienické opatrenia, klientov neustále udržiavať v psychickej pohode. Je to veľmi náročné obdobie. Pochopila som, že Pán Boh niekedy dopustí chorobu a ťažkosti preto, aby si získal našu pozornosť. Mnohokrát na to zabúdam. Zabúdam, že aj za takýchto ťažkých okolností, ktoré nás obklopujú, má Pán Boh všetko pod kontrolou. Pri takýchto útokoch sa skutoční veriaci obrátia na Boha, kde hľadajú silu a povzbudenie. Neveriaci sa Bohu, ale aj Vám obrátia chrbtom. Ľudia reagujú na krízy rôzne. Výsledok bude taký – buď sa z nás stane lepší človek alebo zatrpknutejší. Pretože utrpenie charakter neformuje, ale odhaľuje.
V našom zariadení sme veľmi vďační, že nás z milosti Božej navštívil brat farár Ondrej Kolárovský s rodinou. Prostredníctvom brata farára sa nám dostalo slovo povzbudenia a novej duchovnej sily. Poslúžil nám Božím slovom z listu Rímskym 1:16-17 „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, (potom) aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.“ Brat farár nám priblížil aj jeho prácu v Evanjelizačnom stredisku, kde pôsobí. Našim klientom priniesol knihy a zamyslenia na každý deň. Zároveň sme sa porozprávali aj o jeho mame, sestre farárke Zuzane Kolárovskej, ktorá bola súčasťou vzniku nášho zariadenia.
Počas uplynulých ťažkých mesiacoch som si uvedomila, čo pre mňa znamenajú moji spolupracovníci. Čo všetko sú ochotní znášať, nie raz a nie dvakrát sa vzdať voľného času, pohodlia domova, ísť na maximum, ochotne poslúžiť. Ochotne povedať „zapíš ma do krízového plánu, keby prišlo k najhoršiemu“. Moje poďakovanie patrí všetkým našim zamestnancom. Vyjadriť vďaku by som chcela Alenke Rusňákovej – bývalej ekonómke, ktorej vďačím za tak veľa. Najmä za trpezlivosť a silu kráčať aj cez prekážky. Vrchnej sestre Aničke Opáthovej, ktorej odhodlanie a vytrvalosť mi je príkladom.
Veľmi si vážim aj Lenku a Martina Božíkových – mladých ľudí, ktorí nás počas tohto náročného obdobia zásobujú vlastnoručne ušitými ochrannými rúškami, ovocím, zeleninou, čistiacimi prostriedkami a iným.
Nie je to samozrejmosť, je to privilégium. Privilégium je aj to, že ako Božie deti smieme kráčať aj cez ťažké dni a môžeme si byť vedomí nasledovného: „Nikdy Ťa neopustím a nikdy Ťa nezanechám“
Marta Hrubá
riaditeľka SED Kšinná
riaditeľka SED Kšinná
